Tehotenstvo | infošky

Články na stránke sú iba informatívneho charakteru. Všetky informácie a rady prediskutujte s príslušným lekárom.

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa spýtalo druhého:

-"Veríš na život po pôrode?"

-"Samozrejme. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu práve preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom."

-"Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?"

-"To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme chodiť a jesť ústami."

-"No to je ale nezmysel! Chodiť sa nedá. A jesť ústami? To je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz moc krátka."

-"Ale nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu iné, než sme si tu zvykli."

-"Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič, len dlhá stiesnenosť v temnote."

-"No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará."

-"Mamu? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa teba byť?"

-"No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli."

-"Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikde nevidel, takže je jasné, že žiadna mama nie je."

-"No ale niekedy, keď sme ticho, môžeš počuť ako spieva, alebo cítiť ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že skutočný život nás čaká až potom …"

Zpět

Nový prírastok a vnímanie súrodenca

Keď som otehotnela, tak sme sa veľmi tešili na ďalší prírastok do rodiny. Po 15 mesačnom synovi Filipkovi sme očakávali dievčatko. Rozdiel nám vychádzal necelé dva roky medzi deťmi. Trochu sme sa obávali ako bude Filipko prežívať zmenu. Doteraz bol stredobodom pozornosti len on, a zrazu bude mať „konkurenciu“. Začali sme ho teda pripravovať na súrodenca. Par mesiacov pred pôrodom keď už mal Filipko 20 mesiacov sme mu začali hovoriť o sestričke. Hovorili sme mu, že bude mať sestričku o ktorú sa budeme všetci starať a musí nám pomáhať, že bude jej veľký brat a musí na ňu dávať pozor, lebo ona bude malička. Vždy keď sme boli s nejakými známymi, ktorí mali bábätko, tak sme hovorili Filipkovi, že aj mi budeme mať také bábätko. Tešil sa, ale vedeli sme, že to až tak moc nechápe. Keď prišiel ten deň a nám sa narodila Sofinka, tak Filipko sa tešil. Chcel ju stále bozkávať a byt blízko nej, číže sme museli dohliadať na to, aby jej nechtiac neublížil. Zapájali sme ho do činnosti, aby nám doniesol plienku na prebalenie, alebo dozeral na ňu. Mal ju strašne rád, ale nevyhli sme sa aj scénam zo žiarlivosti. Videl, že keď Sofia zaplakala tak sme pribehli a venovali sme sa jej a začal si vyžadovať pozornosť plakaním. Všetko začal riešiť plačom, aby sme si ho všimli. Bolo to ťažké, ale snažili sme sa mu to vysvetliť, že on je už veľký chalan a on môže nám povedať keď niečo potrebuje, ale Sofia je bábätko a nevie hovoriť a preto plače. Niekedy to pochopil, ale boli prípady keď si stal za svojim a durdil sa. Keď prišla návšteva a doniesli niečo bábätku tak sme vždy dali niečo aj Filipkovi. Mali sme do zásoby kúpené nejaké sladkosti, alebo drobnosti a dostal darček aj Filipko. Snažili sme sa venovať hlavne Filipkovi, pretože on nás už vnímal a Sofia väčšinu času prespinkala. Vyhradili sme si čas pre Filipka, keď vždy jeden z nás sa mu venoval. Zatiaľ prešiel pol rok a všetko vyzerá ideálne. Uvidíme ako to pôjde ďalej.

Adela

Späť

Váš reklamný odkaz na tomto mieste už za 5 € na mesiac

Obsah tejto webstránky je vlastníctvom tehotenstvo.snadno.eu, okrem článkov, pri ktorých je uvedený zdroj. Publikovanie resp. ďalšie šírenie časti alebo celého obsahu tohto webu akýmkoľvek spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu je zakázané.